POLITICKÉ PROCESY
réžia: Vladislava Sárkány / 21. september 2022
Inscenované procesy sa netýkali iba exponovaných postáv, ktorých mená sa týmto nezmazateľne vryli do dejín ako Milada Horáková, Heliodor Píka, Rudolf Slánsky, Vladimír Clementis. Kým v monsterprocesoch si medzi sebou navzájom vybavovali účty samotní komunisti, v občianskych procesoch sa kruto mstili, umlčiavali odporcov a kritikov totalitného režimu. Jedným z vykonštruovaných občianskych súdnych procesov je menej známy prípad Valérie Matulayovej. Či už išlo o justičné vraždy alebo obdobné justičné zločiny, netýkali sa len konkrétnych mien, ktoré orgány ŠtB privádzali pred vopred rozhodnutý súdny tribunál. S dôkladnou precíznosťou týchto orgánov boli cielene ničené aj životy ich najbližších a nakoniec i celých rodín. Na pozadí veľkolepého monsterprocesu s Vladimírom Clementisom, súdeného v rámci procesu s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánskeho, sa potichu otvárajú príbehy nevinných a prehliadaných ľudí, ktorých režim neoprávnene zomlel – manželky, manželia, súrodenci, rodičia… dokonca sa neštítili siahnuť ani na deti. Cenným svedectvom o praktikách ŠtB je rozprávanie Jany Schillerovej Horváthovej, dcéry diplomata Ivana Horvátha. V politických procesoch v rámci takzvaného triedneho boja v ČSR odsúdili najmenej 288 000 osôb. Popravili 250 mužov a 1 ženu. Za podiel na represáliách komunistického režimu bolo právoplatne odsúdených okolo 40 osôb.
„O politických procesoch z päťdesiatich rokov som mala klasické základné povedomie asi ako každý, koho zaujímajú dejiny vlastnej krajiny. Aj z toho dôvodu som veľmi vďačná za prácu na tomto projekte – umožnila mi dostať sa k informáciám, archívnym materiálom, ale najmä k rozhovorom s historikmi a bádateľmi, ktorí celé roky svojho života a hádam i vlastnú kariéru vkladajú do hľadania a uchovania pravdy o podobách komunistického režimu. Vlastne len tak môže téma – respektíve historická otázka, nabrať na komplexite, hĺbke a morálnych odtieňoch, ktoré prerastajú a prepájajú jednotlivé ľudské príbehy do jedného zrozumiteľného celku. Z tohto dôvodu som si zvolila práve politické procesy – aby som nielen pre seba, ale najmä pre mladých ľudí nielen poodhrnula oponu nad najznámejšími inscenovanými procesmi a justičnými vraždami, ale hádam na diabolsky krátkom 26-minútovom priestore vytiahla na svetlo, aspoň symbolicky, prehliadané príbehy žien a dokonca detí. Pretože ak niekto, alebo niečo znecitlivie natoľko, že nechá trpieť a umierať tých najnevinnejších z nás, popiera sám svoju vlastnú budúcnosť a legitimitu, a nakoniec musí padnúť,“ Vladislava Sárkány.