ŠTB NA LINKE VIEDEŇ – BRATISLAVA
réžia: Michal Baláž / 26. október 2022
Druhá svetová vojna skončila pre Rakúsko, ktoré bojovalo na strane porazených mocností a po boku nacistického Nemecka, nepriaznivo. V roku 1945 sa do krajiny nasťahovali armády štyroch víťazných štátov (USA, Veľkej Británie, Francúzska a Ruska), ktoré rozdelili Rakúsko na 4 kontrolované zóny a riadili smerovanie krajiny ďalších desať rokov. Imrich Sucký sa do dejín zapísal ako vedúci detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti /ÚŠB/. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas prvej Československej republiky a v tej dobe participoval aj na pomerne závažných prípadoch, ktoré československá polícia riešila (prípad maďarského špióna a neskoršieho predsedu slovenskej vlády prof. Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v československých zbrojovkách). Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa podieľal na takmer všetkých zásahoch proti komunistickej ilegalite, jeho „rukami“ prešla celá plejáda neskorších komunistických funkcionárov (Viliam Široký, Ludevít Benada, Gustav Husák, Štefan Bašťovanský a mnohí iní). Počas pôsobenia na ÚŠB tak získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na mimoriadne krátky trest, viacerí svedkovia totiž nechceli svedčiť. ŠtB sa snažila uniesť Suckého opakovane, už od roku 1949. Všetky pokusy sa z rôznych dôvodov skončili nezdarom. Najďalej to ŠtB dopracovala s tretím plánom, v decembri 1954, ale ani vtedy sa Suckého uniesť nepodarilo. V roku 1948 emigroval do Viedne, odkiaľ ho napokon československá rozviedka v septembri 1957 uniesla a dlhé roky väznila.
„Režíroval som epizódu, ktorá pojednáva o rozviedke a kontrarozviedke vo Viedni a o únosoch, ktoré ŠtB na území Rakúska vykonávala. Hlavným príbehom, na ktorom ukazujeme praktiky ŠtB, je životný príbeh Imricha Suckého, ktorý bol vedúcim detektívnej skupiny ÚŠB /Ústredňa štátnej bezpečnosti/ počas vojnového Slovenského štátu. Pred trestom utiekol do Viedne krátko po komunistickom puči, odkiaľ sa ho ŠtB pokúšala pre jeho cenné informácie uniesť späť – čo sa im napokon podarilo. Okrem tohto príbehu sa diel venuje témam špionáže, kontrašpionáže a rôznym nečistým praktikám s odkazom aj na ponovembrové dejiny. Celá epizóda je preto vizuálne, naračne aj tematicky štylizovaná ako film noir. Okrem žánrovej štylizácie je ďalším špecifikom našej epizódy aj spolupráca s dvomi rakúskymi historikmi,“ Michal Baláž.