ZAMLČANÁ DIAGNÓZA

réžia: Martina Sľúková  / 16. november 2022

Základnou totalitnou myšlienkou je, že človek je vlastníctvom štátu. Väčšinou sa zdravie a normálnosť charakterizujú ako schopnosť hladko sa prispôsobiť požiadavkám prostredia, alebo vhodne modifikovať okolie podľa vlastných potrieb. V 70. rokoch sa stalo zneužívanie psychiatrie bežnou metódou potláčania politických a náboženských disidentov. Psychiatria sa ako odbor stala predmetom záujmu Štátnej bezpečnosti. Psychiatri prichádzali do styku s lekárskym tajomstvom, vedeli o jednotlivcoch viac, poznali citlivé miesta. Prostredníctvom psychiatrov mala ŠtB navyše dosah aj na iné odbory, v ktorých sa osoby, o ktoré sa zaujímali pohybovali. Dôležitou osobnosťou a zároveň príkladom bol katolícky aktivista Augustín Navrátil. Na jeho prípade je zreteľné zneužitie psychiatrie na diskrimináciu občana, ktorého politický postoj bol odlišný od toho oficiálneho. Navrátil bol kresťan a jeho postoje boli autenticky kresťanské. A práve preto bol v označovaný za osobu s anomáliami. Ďalšou výraznou osobou, ktorú ŠtB šikanovala a ktorá sa stala obeťou násilnej psychiatrickej „liečby“ bol publicista a filozof Mirek Vodrážka. Paralelnou líniou témy sú postavy výrazných a populárnych psychiatrov ako Miroslav Plzák, ktorí zneužívali, či využívali svoje postavenie a intímne informácie o svojich pacientoch a kolegoch posúvali za dvere svojich ordinácií. Porušovali tým nie len lekárske tajomstvo, ale aj etiku, morálku a dôverné vzťahy medzi pacientom a lekárom.