NÁSTUP ROZVIEDKY  

réžia: Pavol Pekarčík  / 19. október 2022

Počas prvých rokov prekonala československá zahraničnopolitická spravodajská služba pomerne dramatický vývoj. Do kľúčových pozícií sa rýchlo dostali komunisti. Služba však stála v úzadí vnútorného spravodajstva. Komunisti, ktorí prakticky od roku 1945 systematicky pracovali na ovládnutí bezpečnostných a spravodajských zložiek štátu, nevenovali zahraničnému spravodajstvu veľkú pozornosť. To je v kontexte ich ambícií nastolenia diktatúry pochopiteľné, nakoľko v tomto smere potrebovali primárne zložky operujúce do vnútra krajiny. Zmena prišla až koncom roku 1949, kedy bolo zahraničné spravodajstvo povýšené na úroveň vnútorného spravodajstva. Tomuto kroku predchádzal osobný záujem Klementa Gottwalda a Rudolfa Slánského. Dramatický vývoj rozviedky je zrejmý aj z toho, že v pomerne krátkom čase sa zásadne zvýšil jej význam, ale súčasne prekonala obrovské personálne zmeny, ako aj zmeny v celkovej koncepcii činnosti. Služba deklarovala obsiahle siete v zahraničí, ich efektivita je však diskutabilná.  Získané poznatky moli byť často aj zaujímavé, neraz však boli náhodné. Prakticky neexistovala analytická činnosť, vyhodnocovanie získaných poznatkov. Pre toto obdobie je charakteristické, že tie isté osoby sa snažili verbovať dôstojníci viacerých spravodajských služieb. Napríklad Franz Karmasin, bývalý Volksgruppenführer nemeckej menšiny na Slovensku, ktorého v roku 1956 zverbovali Maďari, avšak neskôr prišlo k prerušeniu spojenia a dokonca uniknutiu spisov, či Karel Zbytek, pracovník Czechoslovak Intelligence Office /CIO/, zameranej na spravodajskú činnosť proti komunizmu, ktorý sa stal agentom československej rozviedky a svojou činnosťou a zradou prispel k zániku CIO. Alebo William Owen, britský politik, poslanec za Labour Party, ktorý s československou rozviedkou spolupracoval od roku 1957. K prerušeniu spolupráce prišlo po dezercii dvoch príslušníkov rozviedky, ktorí ho poznali. Začiatkom 70. rokov bol súdený a pre nedostatok dôkazov oslobodený.