PRENASLEDOVANIE DISENTU
réžia: Braňo Špaček / 7. december 2022
Na jeseň 1968 po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a po podpise takzvaného Moskovského protokolu sa z akademického filozofa Miroslava Kusého stal vedúci ideologického oddelenia komunistickej strany. V komunistickej strane sa spustili čistky a zo státisícov nepreverených osôb sa stali občania druhej kategórie. Terčom ŠtB sa stali všetci kritici režimu. Nielen bývalí komunisti, ale aj nestraníci – umelci, publicisti, či vedci. Na prvé výročie invázie sa konali posledné veľké občianske protesty, ktoré boli tvrdo potlačené. Nastalo obdobie normalizácie, ľudia si zvykli, že nosia inú tvár na verejnosti a inú doma. V nedeľu 6. januára 1977 bolo po prvýkrát zverejnené Prehlásenie Charty 77. Viac než 250 signatárov v ňom kritizovalo štátnu moc a žiadalo dodržiavanie ľudských a občianskych práv. V máji 1981 boli v Bratislave zatknutí a obvinení z podvracania republiky Miroslav Kusý, Martin Milan Šimečka a Jozef Jablonický. Kusého po dvoch týždňoch prepustili, Šimečku držali vo väzbe rok a bez súdu prepustili na slobodu. V roku 1985 sa v Sovietskom zväze dostal k moci Michail Gorbačov a začal presadzovať politiku uvoľnenia a demokratizácie. V Československu však tieto myšlienky narazili na odpor starých komunistických kádrov. ŠtB nepoľavila v tlaku na disidentov. V auguste 1989 zatkla takzvanú bratislavskú päťku.
„Do projektu som vstúpil z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je to, že za projektom sú ľudia, ktorých si vážim a ktorí viem, že sa dlhodobo zaoberajú témou štátnej polície počas socializmu. Druhým dôvodom je to, že si myslím, že je dôležité rozprávať o tom ako veci sú, ako fungujú. A toto je možno jedna z najdôležitejších štruktúr, ktoré tu v socializme pôsobili a to štyridsať rokov. Myslím si, že na tom sa dá naučiť veľa o tom, čo aj teraz zažívame a je to prirodzená súčasť toho, ako sa vysporiadať s minulosťou, čo sa na Slovensku zatiaľ úplne nestalo. V rámci občianskeho disentu je úžasné sledovať, akým spôsobom niektorí ľudia dokázali prejsť týmto hnusným obdobím, ktorým bolo obdobie normalizácie s hrdosťou a so cťou,“ Braňo Špaček.